Autorom článku je riešiteľský kolektív projektu: Inovácia poznatkov k prosperite – budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže menej rozvinutých regiónov v oblasti vedy a techniky.

Máte doma ôsmaka či ôsmačku, ktorých budúci rok čaká rozhodnutie o tom, kam poslať prihlášku na strednú školu? Pomaly o tom spolu začínate uvažovať, alebo ste sa nad tým zatiaľ nezamýšľali? Chce vaše dieťa študovať technický smer? Pokiaľ áno, možno vám práve tento článok pomôže rozhodnúť sa.

Aktuálne na Slovensku prebieha projekt pod názvom Inovácia poznatkov k prosperite – budovanie a posilňovanie medzisektorovej participácie s dôrazom na rozvoj potenciálu mládeže menej rozvinutých regiónov v oblasti vedy a techniky, ktorý je financovaný z Operačného programu Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu.

Hlavným riešiteľom projektu je Asociácia pre mládež, vedu a techniku (AMAVET), ktorá po dvadsiatich siedmych rokoch svojej činnosti patrí medzi lídrov v neformálnom vzdelávaní na Slovensku.

AMAVET, okrem iného, motivuje študentov v budúcej kariére vo vede a technike. O tom, že sa darí napĺňať tieto ciele, svedčí umiestňovanie „frekventantov“ AMAVET-u na popredných univerzitách sveta. Spoluriešiteľom projektu je občianske združenie I4A – Institute 4 Academy, založené v decembri 2016 za účelom realizácie verejne prospešných aktivít v oblasti vzdelávania a práce s mladými ľuďmi a akademickými obcami.

Projekt sa zameriava na rozvoj potenciálu mládeže v oblasti vedy a techniky a v rámci neho prebiehajú rôzne informačné aktivity v podobe verejných diskusií, okrúhlych stolov, prezentácií, vydávajú sa popularizačné i odborné a vedecké články, koncepčné materiály a štúdie. Dôležitou súčasťou projektu je aj zber údajov prostredníctvom dotazníkových prieskumov medzi mládežou na základných, stredných a vysokých školách v rôznych regiónoch Slovenskej republiky, ktoré pomáhajú ozrejmiť motivátory mladých študovať odbory zamerané na vedu a techniku.


Generácia Z a jej potenciál…

Mladí ľudia v súčasnosti podliehajú mnohým trendom najmä z dôvodu dostupnosti informácií, o ktorých generácia o desať či pätnásť rokov staršia, mohla skutočne len snívať. Práve generácia Z, alebo generácia alfa, ako súčasných mladých vo veku 15 – 25 rokov nazývajú, je považovaná za technicky doteraz najbystrejšiu generáciu, ktorá značným spôsobom využívania internetové technológie.

Deti z tejto generácie sú stotožnené s technológiami a sú v značnej interakcii so sociálnymi internetovými sieťami, ktoré predstavujú významný podiel ich spoločenského života. Nie je zvláštnosťou, že v súčasnosti si pomaly už batoľatá vedia cez YouTube nájsť rozprávky a pesničky a žiaci prvého stupňa si do školy zvládnu pripraviť power-pointovú prezentáciu.

Deti v predškolských zariadeniach bežne pracujú a vzdelávajú sa za pomoci interaktívnych tabúľ, ovládajú dotykové telefóny, smart hodinky, poznajú aplikácie a bez problémov hrajú aj zložitejšie strategické hry. Je na rodičoch ako túto generáciu budú chrániť pred nástrahami ponúkaných technických vymožeností, ale už teraz vieme, že obmedzovanie daností tejto generácie, prostredníctvom absolútnych zákazov, nie je účinné.

Deti sa k technológiám skôr či neskôr dostávajú a tieto budú tvoriť tak či tak značnú časť ich budúcej práce aj osobného života. Rozumná zlatá stredná cesta, s ohľadom na kontrolu času stráveného pri práci s takýmito technológiami, je však zo strany rodiča potrebná.


Aká však Generácia Z vlastne je?

Charakterizujú ju najmä tieto znaky[1]:

1. Internet je ich život, priťahuje ich web, sociálne siete a blogy.

2. Sú „chirurgicky pripútaní“ k mobilnému telefónu.

3. Nedokážu vyvíjať dlho pozornosť na jednu vec.

4. Sú environmentálne uvedomelí, vnímajú reálne ekologické hrozby.

5. Patria k šikovným online spotrebiteľom, ktorí si dokážu nájsť najlepšiu ponuku.

6. Nezostanú dlho pri jednom zamestnaní, cestujú tam, kde sa uplatnia.

7. Sú tzv. „Google-boti“, ktorí vyrástli na internetovom vyhľadávaní.

8. Fascinuje ich hudba, video a interakcia v reálnom čase.

9. Sú presvedčení, že internet sa dá použiť na všetko.

10. Je predpokladom, že z nich nebudú workoholici. Príliš veľa chcú mať, navyše bez veľkej námahy a čo najskôr.


[1] Zdroj: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/325/aka-je-generacia-z.

Pomôžte svojim deťom rozhodnúť sa

Kam však týmto filozofovaním smerujeme.

Generácia Z, v rozhodujúcom veku 14 rokov, si vie zistiť potrebné informácie, o cielení svojej budúcnosti, lepšie ako ich rodičia. Vyvstáva však otázka, či tento cieľ záujem v deťoch vôbec vzbudzuje a či sa v reálnej situácii vedia vhodne rozhodnúť a zvážiť skutočné následky svojho rozhodnutia.

Vek 14 rokov je predsa len pomerne citlivý a preto je jasné, že dieťa je okrem technológií a sociálnych sietí ovplyvňované vo svojom rozhodovaní aj rodičmi, kamarátmi, inými blízkymi osobami, či učiteľmi a vychovávateľmi v rámci mimoškolských aktivít.

Pokiaľ badáte u svojho dieťaťa danosti využiteľné pri štúdiu odborov zameraných na vedu a techniku, potom by ste svoje deti mali v tomto štúdiu jednoznačne podporiť. Dôvod je skutočne prozaický. Ako preukázali výskumy, absolventi vedecko-technických odborov budú neustále enormne žiadaným artiklom.


Prečo ich potom stredné odborné školy každý rok ponúknu menej, než ich potenciálni zamestnávatelia požadujú?

Stredné školstvo sa snaží neustále napredovať a skvalitňovať študijné plány v súlade s požiadavkami zamestnávateľov, zapájať do procesu vzdelávania firmy a vytvárať pracoviská duálneho vzdelávania, kde študenti priamo u zamestnávateľa získavajú potrebné vedomosti a zručnosti, prilákať na stredné odborné školy viac žiakov a poskytovať dostatok informácií uchádzačom o štúdium.

Zamestnávatelia v súčasnosti hľadajú najmä kvalifikovaných absolventov, ktorí majú vzdelanie a výučný list v požadovanom odbore, prípadne ktorí pokračovali vo vzdelávaní maturitou alebo ukončili vysokoškolské vzdelanie v súvisiacom odbore. Takíto budúci zamestnanci majú pre zamestnávateľa enormnú pridanú hodnotu v tom, že v priereze absolvovali celé vzdelávanie v odbore, od najnižšieho po najvyššie.

V nedávno realizovanom výskume, ktorý sa uskutočnil medzi tisíckou zamestnávateľov výrobných podnikov na Slovensku sa ukázalo, že najväčšia absencia odborníkov je pri strojárskych profesiách, elektrikároch, kuchároch, obsluhovačoch strojárskych liniek či kontrolóroch kvality.[2]

Aj napriek tomu študuje na stredných odborných školách v Slovenskej republike stále menej žiakov. Dôvodom je klesajúci záujem žiakov základných škôl o prácu v priemyselných firmách a ľahšia dostupnosť vysokoškolského štúdia humanitného zamerania a znížená úroveň požiadaviek na štúdium na gymnáziách. Žiaci, respektíve ich zákonní zástupcovia, často uprednostňujú všeobecné vzdelanie, aj keď im negarantuje uplatnenie. Absolventi týchto škôl sa jednoduchšie dostanú k vzdelaniu, nie však ku kvalifikácii. To spôsobuje, že na stredných odborných školách zostávajú len prospechovo slabší žiaci, čo negatívne ovplyvňuje imidž stredných odborných škôl.


Rodičia bohužiaľ pri výbere strednej školy neskúmajú, či budúcich absolventov dosiahnuté všeobecné vzdelanie „uživí“.


Už dávno totiž neplatí, že vysokoškolský diplom je zárukou úspešného a finančne zabezpečeného života. Na vysokých školách v Slovenskej republike totiž študuje viac ako 60% absolventov stredných škôl, zatiaľ čo v porovnaní napríklad s Nemeckom, kde pokračuje v štúdiu len 23% stredoškolákov, je to markantný rozdiel. Vysoké školy tak produkujú značný počet (pre účel praxe) prekvalifikovaných absolventov, ktorí končia na úradoch práce alebo pracujú na pracovných pozíciách, na ktoré by stačilo absolvovanie stredoškolského vzdelania s výučným listom alebo s maturitou.

            Práve z tohto dôvodu sú neustále vyvíjané snahy o zlepšenie kvality vzdelávania na stredných odborných školách, vytváranie aktuálne nastavených a praxou požadovaných odborov, odborov s kvalitne pripravenými študijnými plánmi. Žiaci stredných odborných škôl sú motivovaní v štúdiu nielen možnosťou duálneho vzdelávania, kde okrem mzdy majú veľkú šancu získať aj priamu ponuku práce, ale aj štipendiami a účasťami na rôznych národných a medzinárodných súťažiach.

Pokiaľ teda uvažujete o budúcom uplatnení svojho dieťaťa, podporte jeho záujem o štúdium technických smerov tým, že sa s ním porozprávate o jeho budúcom smerovaní a pomôžete mu tak možno lepšie si predstaviť jeho profesijnú budúcnosť.

Nezavrhujte štúdium svojho dieťaťa na niektorej zo stredných odborných škôl len preto, že vaša predstava o aktuálnej situácii a stave vzdelávania nie je presná. Umožníte tak svojmu dieťaťu rozvinúť hodnotný potenciál, študovať to čo ho baví a nikde nie je napísané, že práve vaše dieťa nemôže po úspešnom zvládnutí štúdia pokračovať vo vysokoškolskom vzdelávaní.


[2] https://www.swiss-contribution.sk/tlacova-sprava-techniku-sa-oplati-studovat-absolventov-je-na-trhu-prace-nedostatok/


Tento článok je napísaný s podporou Operačného programu Efektívna verejná správa v rámci projektu NFP314010Q423 „Inovácia poznatkov k prosperite- budovanie a posilňovanie medzi sektorovej participácie s dôrazom na rozvoj potenciálnu mládeže menej rozvinutých regiónov v oblasti vedy a techniky“. Autorom článku je riešiteľský kolektív.